Takže, môj zážitok z Bratislavského koncertu bol naozaj úžasný. Predtým, keď som čítala čo písali niektoré holčiny, ktoré boli na koncíku v Prahe a tak, tak som dostala trochu strach, že ako to tam vlastne bude. Najhoršie bolo to čakanie. Nemohli sme prijsť skoro a tak sme sa pred tú halu dovalili až okolo 13:30. Nebolo tam zase nejak extra narváno, ale bolo tam už pomerne dosť ludí. Ale zatiaľ sa stálo kultivovane, nikto sa nikam netlačil, čo bolo dobré. Ten zážitok z tej rady myslím nemusím až tak popisovať, proste stačilo že prešla okolo nejaké čierna dodávka alebo autobus a všetci začali jačať a pišťať a vešať sa na plot. Asi okolo piatej pustili prvú skupinku báb a preto sa všetci začali tlačiť dopredu. My sme sa postupne predbiehali (ani sme nevedeli ako:D). Lenže aj tak nám to vôbec nepomohlo, keďže začali púšťať ľudí z boku a nás zastavili. Baby za nami sa strašne tlačili asi chceli pretlačiť tých seukriťákov ale tí nás vždy iba zatlačili naspäť tak, že polovica báb popadala a ozvalo sa skupinové "aaau! ty debil, čo robiš?" a pod. Bol tam strašný jakot a tlačenica, boli mi horzné teplo a skoro som ani nemohla dýchať. Neviem koľko sme tak stáli, zdalo sa mi to ako večnosť. Musela som furt držať ruku nad hlavou, pretože sa mi odtrhla polka lístka a mala som už skoro urvaný ten ústrižok a bála som sa, aby ma tam vôbec pustili. Neviem ako, ale zrazu ten sekuriťák ustúpil so slovami "no tak bežte baby, bežte!". Potiahla som kamošku z tej rady. Niektoré baby tam tak kludne sa presúvali k tej hale prechádzkovým krokom, ale my sme začali bežať jak o život ty kks:D Prešli sme cez také nejaké závory, ani po mne nechceli lístok iba sa ma spýtali či nemám fľašu ja som na nich zakričala že nie a bežala som ďalej. Keď sme sa tam konečne dostali, boli sme asi v tretej rade. Už tam, v tej hale to nebolo také strašné, ako v tej rade. Nebola tam taká mačkanica, ale ešte skôr ako začal koncert sme videli ako odniesli asi dve baby. čakali sme tam asi hodinu, všetky baby kričali a pišťali "wir wollen Tokio hotel" a pod. Keď sa hocičo mihlo, tak všetci začali strašne pišťať. No, musel byť na nás zaujímavý pohľad. Potom konečne zhasli svetlá a my sme videli ako po schodoch stuúpajú tokiáčci. Skoro som zomrela, bolo to úžasné. Začali hrať a tou halou sa niesol taký obrovský vreskot že som mala chvíľu problém rozozunať, akú pesničku to vlastne hrajú. Nakoniec som vydedukovala že to je "Über's Ende Der Welt". My sme stáli tak viac naľavo tesne pod Tomom a mali sme na neho úžasný výhľad. Bol naozaj krásny, a keď sa sem tam pozrel na tie holčiny a usmial sa tak sa tam ozval taký jakot jaký som ešte nikdy nepočula, naozaj. Až po troch pesničkách Bill prehovoril. Vôbec som nepočula čo hovorí, pretože tie baby hrozne pišťali. Zachytila som iba že hovoril, že je rád že je tu v Bratislave a také niečo. Hrali pesničky aj zo starého albumu, Schrei, DDM, Letzte Tag a Leb Die Sekunde.. Chalani hrali naozaj skvelo a boli úžasný. Po pár pesničkách nás Tom začal oblievať vodou, a hádzal brnkátka. Bohužiaľ som ani jedno nechytila :/ Neskôr po nás hodil aj fľašu. Dopadla kúsok od nás a začala sa o ňu bitka, do ktorej som sa samozrejme zapojila- ja som bojovníčka :D Chcela som z nej iba ten štupel, ale nepodarilo sa mi ho odkrútiť a nakoniec ho odtrhla taká baba a nechala si ho. Tak som sa z tej fľaše aspoň napila a zostal mi dobrý pocit, že som pila po tomovi. Ako sme sa ďalej o tú fľašu bili, bola namierená na mňa a celú ma obliala, fatk som bola celá mokrá. Ale nevadilo mi to, aspoň mi nebolo tak teplo. Keď som tú fľašu nechcela pustiť, taká jedna fanynka mi strelila facku, tak som sa nasrala strhla som z tej fľaše aspoň tú etiketu a srala na nich. Touto bitkou mi utiekla asi jedna pesnička, čo mi bolo dosť ľúto. Potom chvíľu nič nehádzali, tak sa to zase upokojilo a bolo naozj úžasné ako Tom tam s nami komunikoval a spieval s nami a furt sa hral že nás nepočuje a porste hádzal také dokonalé gestá a face-y že som myslela, že sa roztopím. Ani neviem kedy, proste zrazu sa zavreli tie železné steny, alebo neviem ako to bolo, vôbec si to nepamätám. Všetci začali kričať "Zugabe" a po chvíli na taký ten výbežok doniesli španielky a mikrofón. Bill s Tomom dali jednu akustickú ale ja vôbec neviem aká to bola, keďže som opatrovala kamošku. Potom tam vyšli aj Géčka a začali hrať "Rette Mich". Všetci verne spievali, dokonca za mnou stál aj taký chalan a spieval si s nimi, to ma dosť prekvapilo :D Ale aspoň som sa mala o koho oprieť lebo mi bolo fakt zle. Keď dohrali, Gusti po nás hodil paličky a začala sa opäť bitka. Nás tam bolo s kamoškami asi šesť takže sme sa jej zmocnili a taká holčina ktorá nám pomáhala, tak s tou sme to nejak zlomili aby aj ona z toho niečo mala. Potom sa tam začala bitka o uterák, ktorý sme si nakoniec tiež roztrhali a rozdelili. Ten uterák tu ovoniavam každých päť minút. Lúčili sa s nami a všetky baby chytali totálne hysáky. Ale po chvíle všetkým bolo jasné že už neprídu a tak sa poberali von. Nebola som jediná, kto chytil záchvat plaču. Niektoré baby sa presunuli k bočnému vchodu a čakali či nevyjdu, ale my sme museli ísť. Prešla okolo nás limuzína, ale nikto v nej nebol. Keď už sme odchádzali videla som, ako sa niektoré baby pod tú limuzínu vrhajú a tak. Neviem, či tam nastúpili, je to možné. Plánovaná After Party bolo v jednom Gay Clube v centre. My s kamoškou sme tam išli aj keď sme dosť pochybovali že tam budú. Čakali sme tam na nich asi hodinu ale neprišli. Mali tam dokonca aj rezervovaný stôl, ale podľa mňa už vtedy boli dávno niekde na ceste do Budapešti alebo kde, pretože dokonca v Blave aj zrušili rezerváciu v hoteli. :( Ale aspoň som si odviezla nádherné spomienky na Tomove úsmevy ktoré tam hádzal do publika, útržky uteráka, palička a flaše a nádherný pocit, že sa mi konečne splnil taký môj malý sen :D aa mám aj pár videí ale sú dosť nekvalitné :D Ale ten koncert naozaj stál za to J
Soplushqa